Môj pokus so štólou

Ahojte dievčatá,

som si povedala, že hrdinsky odprezentujem môj včerajší výkon na tému "Drážďanská štóla" aj som urobila fotky a hľadala som kamoškin mail, aby som naň nadviazala.
Ešte pred tým som si znovu pozrela kamoškine fotky a moje hrdinstvo sa pomaly vytráca.

Začnem poporiadku:
Chcela som byť inovatívna a popravde nemala som možnosť pozháňať všetky tie kandizované dobroty a kôru z citróna a pomaranča, tak som len v rámci mojej vychádzky vybehla do nášho dedinského obchodíka. Dostala som sušené slivky, marhule a kandizované brusnice. Ešte k tomu aj mandľové lupienky a doma som mala marcipánovú masu ešte z Vianoc.

Ovocie som si nakrájala na malé kúsočky a pokropila rumom. Marcipán trošku zohriala v mikrovlnke a zmiešala tiež s rumom (však, keď som ho už otvorila...).

Poobede som sa s pomocou mojej maminky, ktorá sa nechcela len tak nečinne pozerať, pustila do toho. Dodržala som presne predpis od kamošky, musím povedať, že cesto bolo krásne už na prvý pohľad (ja som ho robila v kuchynskom robote). Nakyslo krásne, vyvaľkala som ho, posypala všetkými tými dobrôtkami a vypracovala znovu, vyvaľkala (asi väčší obdĺžnik, ako som mala), urobila do stredu priehlbinu valčekom a do nej som dala tú marcipánovú masu.

A ďalej som to už asi nezvládla ako som mala - polku obdĺžnika som prehodila cez zhruba stred s marcipánom a aj okraje som upravila do tvaru štóle. Aj keď vykysla na plechu, tak tvarom ešte pripomínala štólu. A v rúre sa to pohnojilo. Nejak sa mi tá prehodená časť začala posúvať späť cez ten horúci a tekutý marcipán a celý pekný tvar sa mi rozišiel na takú veľkú placku!!!

Ach jaj, ten tvar...nuž placatý :(

Voňalo to však úžasne, vytiahla som presne po 50-55 min. pomaslovila a pocukrovala. Môj drahý na mňa nechápavo pozeral, keď som povedala, že to musí vychladnúť a potom celý plech rezolútne zobral do garáže na stôl na rýchle chladnutie.

O pol hodinky, ešte bežali večerné správy, už bola štóla naspäť v kuchyni a za chvíľu z nej chýbala dobrá polovička. Musím priznať, že aj napriek tvaru som také dobré ešte nejedla (aj maminka, ktorá si dáva pozor na to, čo zje si dala 2 kusy).

Zbytok som starostlivo zabalila a strčila do chladničky (dúfam, že to konzistencii marcipánu prospeje), uvidíme, či prežije nedeľu.

Tu to nevyzerá až tak zle...

Prikladám fotky a som múdrejšia, že s tým tvarom musím nabudúce popracovať trošku razantnejšie aby sa mi to nerozišlo (alebo marcipán dať nie tam do stredu - zasa, škoda by ho nebolo dať, tá chuť tam bola úžasná).

Peknú nedeľu!