Sú to pre mňa nepochopiteľné veci,
ak poctivo maká väčšina členov tímu,
no a tých pár zvyšných v tom hľadá kolektívnu vinu.
Čo iné potom zostáva než v tú pravú chvíľu,
zbaliť rozum, silu, energiu a so vztýčenou hlavou utiahnuť sa do exilu.
Zbrane silné máš, no nie nášľapné míny,
vybudoval ti ich tvoj život, postoje a činy,
a dali dohromady len tých správnych ľudí,
odhodlanie brániť pravdu skryté rezervy v nich budí.
Nepriateľ vojnu prehrať musí, veď nikdy nechcel správnu vec,
porazia ho vlastné zbrane, naša pravda a na konci čaká už žeravá len pec...
Čo ťa nepoloží, to ťa posilní.
Zamknúť bránu srdca chybný by bol plán,
hriešnikom odpúšťať máš ich viny,
veď na konci aj teba súdiť bude večný náš Pán.
Napísal nám včera kolega, ktorý ostal na horúcej pôde:
"Krysy utekajú z potápajúcej sa lode"...
Viac k tomu niet čo dodať, obráťme knihy list,
Veľmi pekná transformácia našej drámy na poéziu.
OdpovedaťOdstrániťPáči sa mi kresťanský prístup k nepriateľom. Niekto by mohol čakal od Bátoryčky dychtenie po krvi (i keď na konci čaká žeravá len pec...).
Neskutočné ako dianie okolo nás si zhrnula do rýmu. Básnička, kde je popísaná realita našich dní. GRATULUJEM! :)
OdpovedaťOdstrániť