pondelok 5. marca 2012

Španielské rytmy...




Z kubánskej hudby sa stáva v poslednom čase fenomén, ktorý má svojich priaznivcov i na Slovensku. 3.2.2012 v Bratislave sa uskutočnil velkolepý koncert svetoznámeho zoskupenia BUENA VISTA SOCIAL KLUB. Na koncerte zazneli všetky velké hity tejto slávnej kapely - počula som, lebo na tom koncerte som bola aj s mojou polovičkou.





Páčia sa mi aj ďalšie horúce hity po španielsky.
napr. La Sonora Dinamita z Columbie ..poznám ešte z čias vysokej školy, keď som absolvovala zopár latinoamerických večierok a party.

Rytmus aktuálne

Neviem, možno sa niekomu zdá Rytmus vulgárny, arogantný, sebaistý, nekultúrny či neviemaký...

Nechcem teraz o tom polemizovať, ja som pred nedávnom na nete naďabila na tento song a aj keď občas ostré slovíčko padne aj tak ho považujem za maximálne trefný a aktuálny.

Nuž posúďte sami ;-)


Melódie môjho srdca

 
Pri čítani kníh a písaní príbehov je dobré odreagovanie "aktívne" počúvanie hudby. Keď som sama doma, pustím obľúbené pesničky na maximum hlasitosti a spievam a niekedy aj tancujem pri tom. Najviac sa mi páčia horúce latinoamerické hity z Kuby, z Kolumbie a z Brazílie.

V našich končinách pravdepodobne neznámy spevák Beto Barbosa - poznám zopár jeho pesničiek a veľmi sa mi páčia.
Stačí minimum jazykovej znalosti  portugálčiny ... :)

Žlté krókusy

Je zima. Len vietor prehadzuje svojimi rukami opadané listy,
Na konári sedí drozd, mačka vylizuje mlieko z misky.
Slnko začína čarovať lúčmi prvé jari pokusy,
a mne na záhrade zakvitli žlté krókusy.

Deje sa to predsa každý rok. Aj tak nad tým vždy žasnem.
Sivý pesimizmus v duši mojej zhasnem,
vykročím do svetla.
Milujem jar, dnes na prechádzke som tú mačku čiernobielu opäť stretla.

Žlté krókusy v mojej záhrade
Žlté krókusy...inak šafrán

nedeľa 4. marca 2012

Môj pokus so štólou

Ahojte dievčatá,

som si povedala, že hrdinsky odprezentujem môj včerajší výkon na tému "Drážďanská štóla" aj som urobila fotky a hľadala som kamoškin mail, aby som naň nadviazala.
Ešte pred tým som si znovu pozrela kamoškine fotky a moje hrdinstvo sa pomaly vytráca.

Začnem poporiadku:
Chcela som byť inovatívna a popravde nemala som možnosť pozháňať všetky tie kandizované dobroty a kôru z citróna a pomaranča, tak som len v rámci mojej vychádzky vybehla do nášho dedinského obchodíka. Dostala som sušené slivky, marhule a kandizované brusnice. Ešte k tomu aj mandľové lupienky a doma som mala marcipánovú masu ešte z Vianoc.

Ovocie som si nakrájala na malé kúsočky a pokropila rumom. Marcipán trošku zohriala v mikrovlnke a zmiešala tiež s rumom (však, keď som ho už otvorila...).

Poobede som sa s pomocou mojej maminky, ktorá sa nechcela len tak nečinne pozerať, pustila do toho. Dodržala som presne predpis od kamošky, musím povedať, že cesto bolo krásne už na prvý pohľad (ja som ho robila v kuchynskom robote). Nakyslo krásne, vyvaľkala som ho, posypala všetkými tými dobrôtkami a vypracovala znovu, vyvaľkala (asi väčší obdĺžnik, ako som mala), urobila do stredu priehlbinu valčekom a do nej som dala tú marcipánovú masu.

A ďalej som to už asi nezvládla ako som mala - polku obdĺžnika som prehodila cez zhruba stred s marcipánom a aj okraje som upravila do tvaru štóle. Aj keď vykysla na plechu, tak tvarom ešte pripomínala štólu. A v rúre sa to pohnojilo. Nejak sa mi tá prehodená časť začala posúvať späť cez ten horúci a tekutý marcipán a celý pekný tvar sa mi rozišiel na takú veľkú placku!!!

Ach jaj, ten tvar...nuž placatý :(
Voňalo to však úžasne, vytiahla som presne po 50-55 min. pomaslovila a pocukrovala. Môj drahý na mňa nechápavo pozeral, keď som povedala, že to musí vychladnúť a potom celý plech rezolútne zobral do garáže na stôl na rýchle chladnutie.

O pol hodinky, ešte bežali večerné správy, už bola štóla naspäť v kuchyni a za chvíľu z nej chýbala dobrá polovička. Musím priznať, že aj napriek tvaru som také dobré ešte nejedla (aj maminka, ktorá si dáva pozor na to, čo zje si dala 2 kusy).

Zbytok som starostlivo zabalila a strčila do chladničky (dúfam, že to konzistencii marcipánu prospeje), uvidíme, či prežije nedeľu.
Tu to nevyzerá až tak zle...

Prikladám fotky a som múdrejšia, že s tým tvarom musím nabudúce popracovať trošku razantnejšie aby sa mi to nerozišlo (alebo marcipán dať nie tam do stredu - zasa, škoda by ho nebolo dať, tá chuť tam bola úžasná).

Peknú nedeľu!

Krátko o sebe... 1/3 autorov

Náš bylinkovník
Bývam v Bratislave, v malom ale útulnom bytíku s mojimi dvoma chlapmi, s manželom a so synom.

Rada pečiem, varím, čítam ak mám čas, počúvam hudbu, sedím pred počítačom nielen v práci ale aj doma a vymýšľam stále niečo nové.

Snažíme pestovať kvetinky, doma v byte, na balkóne a aj v práci. Na našom balkóne máme "bylinkovník". Veru neviem či tohtoročnú zimu naše bylinky prežijú... Ale oni sú odolné, totiž my im diktujeme dosť drsné podmienky :).

Výmena koláčikov

Príhoda zo včera:

V piatok som upiekla bábovku (ako som sa už chválila), takže keď sa mi ohlásili rodičia, že prídu, bola som rada, že mám aspoň niečo napečené.

Moja mamka priniesla upečené dve rôzne ovocné bublaniny (dve veľké krabice).
Keď si prišla dcérina kamarátka po úlohy (bola po chorobe), priniesla nám od svojej mamky tvarohové koláčiky s hrozienkami - niečo ako moravské koláče (4 ks, lebo sme štyria).
Keď odchádzala, do krabičky, v ktorej priniesla koláče, som jej zabalila 5 ks bábovky (lebo sú piati).

Bola som spokojná sama so sebou, že pri takom množstve koláčov sa moja bábovka nevyhodí.
Hodinu na to prišla dcérina kamarátka znovu a priniesla v krabičke makové a orechové záviny (mamka neverila, že nie sú kupované, také boli krásne), kakaovo-kokosové maslové pečivo a ešte ďalšie moravské koláčiky (do ktorých sa pustil hneď môj otec).

Keby sa tá kamarátka zastavila u nás v byte, určite by som jej naložila mamkinu bublaninu. Bohužiaľ, dcéra jej išla oproti ku vchodu, takže som ju už nezastihla. Jej mamka tak vyhráva v počte koláčov.

Ale keby som ju zastihla a poslala tú bublaninu a jej mamka by mi poslala ďalší druh koláča, celkom určite by som išla po mojich susedkách, či mi nevymenia moju bábovku za iný koláč, aby som mala navrch.
Naštastie, nemala som príležitosť.

Moji rodičia sú veľmi súťaživí -určite by sa tiež zapojili :-)