Papučky

Už mesiac chodím po byte bez papúč. Úplne sa mi rozpadli všetky príjemne rozčaptané papuče, šľapky, dreváky, dokonca aj kúpačky (šľapky do vody). Aby som bola úprimná, zo zúfalstva som vytiahla z botníka štrikované papuče zo syntetického vlákna (vlastná tvorba mojej nebohej svokry). Po mesiaci nevychádzania z domu sa stalo pre mňa nosenie chemlónu bez podrážky utrpením.

Potom prišiel deň „D“. Už pred mesiacom mi kamarátky kúpili lístok na muzikál „Aj muži majú svoje dni“. Musela som sa rozhodnúť – podstúpim riziko a zúčastním sa kultúrneho podujatia, alebo začnem vysvetľovať kamarátke, ktorá spojila oslavu svojich okrúhlych narodenín s návštevou divadla, že mám „zaracha“?

Rozhodla som sa pre adrenalínový večer. Sedela som v električke, nervózna a zároveň šťastná, že som zdrhla „poza dom“. Všetko išlo hladko, kým som nezazrela cez okno novú predajňu obuvi. Hneď mi začali blikať všetky kontrolky v hlave, a ja som vedela, že musím vystúpiť a kúpiť si papuče. Zdalo sa mi, že ide o život – minimálne o zdravý život pre moje nohy.

V obchode to nešlo veľmi dobre. Veľmi malý výber papúč, z ktorých mi ani jedny neboli dobré a pohodlné zároveň. V časovej tiesni som vrhla posledný zúfalý pohľad na regál a zazrela som čierne šľapky so zvýšeným opätkom značky Rieker. Vyskúšala som ich a presvedčená, že nič v tom obchode sa viac nepodobá na papuče, kúpila som ich za 35, 99 €. Trochu drahé papuče, ale veď ide o zdravie mojich nôh.

Pred divadlom sme si posedeli s kamarátkami v dennom bare. Nechali sme si poradiť s výberom vína. Čašník nám odporučil fľašu Alibernetu (alebo nejak tak), ktorého cenu nám ale nevedel povedať, lebo vínnu kartu nemali a ich elektrická kasa bola nefunkčná. Napriek tomu sme si víno nechali priniesť k ochutnávke a a nechali sme si ho. Po vypití toho silného červeného moku bolo vtipné sa potom s čašníkom doťahovať o cenu. Už ani neviem na čom sme sa smiali, ale nakoniec sme zaplatili 20,00 € za fľašu, a ja dodnes neviem, či sme ju preplatili, alebo nie.

Muzikál na Novej scéne bol aký bol – hlavnými a jedinými postavami boli štyria muži, frustrovaní svojimi manželkami – shopoholičkami. Ústrednou témou bola závislosť žien od nakupovania. Útočiskom pre chlapov sa stala podzemná miestnosť v nákupnom centre, kde sa pravidelne schovávali, aby pili pivo a pozerali futbalové zápasy. Najviac som sa bavila na našej oslávenkyni, ktorá sa ako jedna z mála smiala na „plné gule“. Mne tá téma neprišla veľmi zábavná – v mužoch, ktorí sa považovali za obete a neprestajne sa ľutovali, som videla toho svojho.

Doma som si v noci nedočkavo obula svoje „papučky“. Najskôr ma zarazil strašný smrad, ktorý sa podozrivo ťahal z krabice. Čo je to? Po oňuchávaní papúč som skonštatovala, že ťažko opísateľná ozdoba na topánke je prilepená nejakým hnusným lepidlom. Prešla som sa po byte o 23:00 a s hrôzou som zistila, že podrážka je tvrdá a ja vydávam pri chôdzi strašný hluk. Manžel mi ako prvé zakázal chodiť v tým „papučkách“ po byte v nočných hodinách. Po chvíli chodenia ma začali omínať priehlavky, tak som si sadla. Omámená chemoprénovým lepidlom som sa zadívala na šľapky a neveriacky som zízala na ozdobu, ktorá mi v prítmí pripomínala brmbolec. A to čo som si kúpila? Hodila som topánky do krabice a išla som spať.

Ráno som sa zobudila s depresiou, ktorú som okamžite preniesla na členov svojej rodiny. Po chvíli odvrkovania a podráždených komentárov z mojej strany mi to došlo. Trestám ich za to, že som nespokojná so svojim nákupom. Nechala som šľapko-dreváky, či čo to vlastne je, na balkóne, aby vyvetrali. Po 3 hodinách som si ich obula a učila som sa zľahka našľapovať ako baletka, aby som nebola hlučná. Po pol hodine som sa rozhodla – nechcem ich. Musím ich vrátiť.



Moje „papučky“ som vymenila za veľmi praktické vzdušné topánočky za 55,99 € a v ďalšom obchode som si kúpila seriózne zdravotné papuče za 29,99 €. Moju výhodnú výmenu sa potom snažil predýchať môj manžel. Vypočula som si dlhú prednášku o ekonomickej situácii našej rodiny, ktorá mi prešla jedným uchom dnu a druhým von. Vedela som, že moji blízki majú šancu prežiť len vtedy, keď budem spokojná. A ja pre to robím, čo môžem!!!