Tvarohovo-jahodová torta

Keďže bosorka mi pred pár hodinami poslala link na galériu svojich tort, hneď som si vyhliadla tvarohovo-jahodovú tortu.

Vyzerá to sľubne.  Jahody mám mrazené a určite mám dve smotany a dva tvarohy. Výborne – pustím sa do toho. Čítam: „Na tortovú formu (priemer 26 cm) som poukladala 2 balíky detských piškót. Na piškóty som naliala tvarohovú hmotu, a takto pripravenú tortu dáme na noc do chladničky...“

 No dobre – tak to nie je pečená torta – ale aj tak je to náročné! Vytiahla som tortovú formu s priemerom 25 cm. Super. Mám výhodu 1 cm - budem mať vyššiu plnku – čo nevadí.

Začítam sa do receptu a hneď ma upúta 190 g masla. Maslo? Do torty? Doma mám len necelých 100g masla, tak to radšej nedám žiadne. Veď čo by mali deti ráno na vianočku?

Plátková želatina? To bude zase prúser – minule som dala rozmáčať 7 plátkov želatiny do nádoby s vodou a všetky sa mi zlepili do takej hustej hmoty, že ani vytrvalé miešanie za stálej kontroly teploty ( len aby sa to nevarilo!) ma nezbavilo tej hrudky. Vtedy som chytila ponorný mixér a  snažila som sa želatinu rozmixovať. Výsledkom bolo, že v tom výtvore (už fakt neviem čo to malo byť) boli tvrdé kúsky želatiny.

Musím nájsť inú alternatívu. „Vygooglila“ som si jahodovú tortu s tvarohovou šľahačkou. To je ono! Prášková želatina – to dokážem. Hneď som preskočila ingrediencie a vrhla sa na postup.

Čítam: „Bielka vyšľaháme so štipkou soli...“ .. no jasné ... predsa len budem piecť. Idem hneď do chladničky po vajíčka. A to je čo? Mám len jedno vajíčko? To som ako skončila? Nikdy!

Dám tam piškóty a je to. Skombinujem dva recepty – korpus ako korpus, tvarohová hmota ako hmota.

Začnem ukladať piškóty do formy. Koľko ich dala bosorka? Dva balíčky? To je koľko? Ja ich mám voľne sypané v nádobe. No dobre – dám jeden rad – to je asi málo. O.K. Dám dva rady.

Výborne. V postupe preskočím 4 odseky a vrhám sa rovno na tvarohovú šľahačku. Želatinu som zvládla spojiť s cukrovou vodou. Super. Určite ľahšie ako želatinové plátky!

Čítam: „Kým želatína chladne, vyšľaháme do tuha šľahačku a potom do nej zašľaháme krémový tvaroh.“ No dobre, skúšam šľahať šľahačku metličkami – úprimne, nie je vôbec tuhá. Čo tam potom? Pridám do toho tvaroh a zhustne to určite. Mal by tam ísť jemný tvaroh – a ten môj je hrudkavý. Nevadí. To vyrieši ponorný mixér. Hodím tvaroh do šľahačky – a po chvíli mixovania sa mi zdá teraz fakt jemnejší.  A nie je to z toho mixéru veľmi riedke? Nevadí.  Veď do toho pôjde želatina. Tak to všetko zmiešam a spokojná to lejem – doslova lejem, lebo je to riedke ako mlieko – na piškóty. Snažím sa zakryť dva rady piškót – a vtedy mi to došlo – ani len piškóty nepokryjem. Hmoty je málo? Ako to?

Rýchlo zastavím liatie hmoty a pridávam do nej ešte jednu smotanu a jeden tvaroh. Teraz mi už fakt nevadí, že šľahačku nedokážem vyšľahať metličkami. Rovno sa vrhám na ponorný mixér a snažím sa to skompaktniť. Vrhnem do toho jeden balíček  vanilkového cukru – to by malo stačiť. Plná hrôzy lejem tú tekutú hmotu znovu na piškóty. 

Ale čo to? Prečo mi piškóty plávajú? Nevadí. Zaťažím ich mrazenými jahodami. Vyťahujem ich z mrazničky a zatláčam na piškóty. Znovu zalievam posledným kúskom plnky.

A to je čo? Prečo mám zas piškóty na vrchu? To ako jahody budú dole a piškóty hore? Porazí ma! Nevadí. Strčím to do chladničky a priebežne (každých 15 minút) zatláčam piškóty vareškou nadol. Už mi je jasné, že ich nedostanem pod jahody, ale nech mi aspoň netrčia nad plnkou. To už čo by bola za torta!

No, ako to dopadlo, sa dozviem až zajtra, ako vždy.

P.S.:

1. Keby som sa nechala inšpirovať viac bosorkiným receptom, zistila by som, že hmotu treba nechať stáť asi 1-2 hodiny, pokiaľ nebude veľmi tekutá, aby piškóty neplávali (no áno, návod čítam, až keď sa mi niečo nepodarí). Ale teraz by to napadlo už aj mňa.
2. Bosorka správne poznamenala, že mrazené jahody by nedávala do torty. Ja už tiež nie.
3. Keď dorábam tvarohovú hmotu, nemala by som zabudnúť pridať k smotane a cukru tiež želatinu.
4. Pred návštevou som sa neblamovala, lebo Evka sa bála jahôd. 
5. Len na fotke to dobre vyzerá. Až tretí kúsok mi vydržal pózovať, ostatné stiekli. 
6. Deťom to chutí a to je hlavné. Jedia to ale z misky veľkou lyžicou.